HISTÓRIA
KUPECKEJ BAŠTY
Levoča, ako slobodné kráľovské mesto, bolo od stredoveku obohnané hradbami v dĺžke asi 2,5 km, ktoré sa sčasti zachovali do súčasnosti. Pozostávajú z hlavného hradobného múru, vysokého miestami až 6 m, potom je to priestor , v ktorom sa obrancovia mohli pohybovať – parkan, za ním nižší múr, potom hlboká priekopa. Pôvodne malo mesto dve brány opevnené vežami – hornú (dnešná Košická ) a dolnú. Medzi nimi neskôr postavili menšiu bránku, Mendharskú. V oblasti hornej bránky začali budovať opevnenie už v 13. storočí, celé hradby dokončili v 14. storočí. Hradby sú prerušované baštami, ktorých úlohou bolo brániť nepriateľovi v prístupe k samotným hradbám. Mesto malo pôvodne 13 bášt, neskôr 16.
Dnešná kupecká bašta bola postavená v roku 1649 v súvislosti so zvýšenou potrebou obrany kráľovského mesta proti stavovským povstaniam. Spočiatku ju nazývali Novou baštou, neskôr dostala meno podľa cechu, ktorý mal na starosti jej obranu. Už v roku 1670 jej obrana patrila cechu krajčírov, a preto sa dlho nazývala Krajčírskou baštou. V nej uchovávali aj zbrane a muníciu. Vieme, že v roku 1697 už bola vo veľmi zlom stave. Mala 4 podlažia.
V dôsledku dlhého obliehania mesta v roku 1710 cisárskym vojskom (Levočská biela pani!) a následne veľkého moru boli v roku 1711 hradby vo veľmi zlom stave a museli sa následne opravovať. Asi v tej dobe prevzal túto baštu cech kupcov, ktorý iste prispel k jej oprave a odvtedy sa nazývala Kupeckou baštou. Oprava hradieb trvala pre schudobnenie mesta pomerne dlho, ešte v roku 1728 hradby neboli pokryté šindľami. Keď sa v roku 1733 robila revízia bášt, niektoré sa pridelili iným cechom. Naša bašta ostala kupcom.
Medzitým stratili hradby svoj pôvodný význam. Okrem toho zaťažovali mestskú pokladňu a preto čoraz viac upadali. Mesto niektoré z nich dokonca predalo. V roku 1788 sa mesto rozhodlo prebudovať Kupeckú baštu na mestskú väznicu, pretože väznica pod radnicou už nevyhovovala. Bašta bola zameraná a zhotovili sa plány na jej prestavbu. V dôsledku nasledujúcich politických udalostí, i napoleonských vojen sa prestavba neuskutočnila a mesto sa k pôvodnému plánu vrátilo v roku 1811, keď dalo zhotoviť nový plán na prestavbu murárskemu majstrovi Antonovi Veselovskému. Záležitosť sa preťahovala do roku 1825, ale k prestavbe nedošlo.
Už v roku 1803 povolila Dvorská komora predaj časti hradieb ne účely bývania a záhrad v hradnej priekope. Časti hradieb sa postupne rozpredávali. Vyšná – Košická – brána bola upravená do dnešnej podoby v roku 1840. Aj Kupecká bašta prešla do súkromných rúk a dlho slúžila ako obytný dom. Ešte po Druhej svetovej vojne ju vlastnila rodina Drahušových, ktorá v priekope šľachtila rúzne druhy ovocných stromov.
Neskôr prešlo vlastníctvo bašty na štát. V roku 1972 sa vykonal umelecko – historický a pamiatkový výskum bašty. Na jeho základe sa bašta zrenovovala a v roku 1974 tu bolo otvorené prvé slepecké múzeum na Slovensku. Pre úzkosť priestorov a zlú prístupnosť z mesta asi po 10 rokoch zaniklo, aby sa v roku 1990 otvorilo v nových priestoroch na námestí. Bašta potom slúžila ako kaviareň, reštaurácia, v rokoch 1996 – 2000 na reprezentáciu umeleckého remesla, potom zas ako reštaurácia. V súčasnosti je v nej – po ďalších investíciách – útulná reštaurácia v príjemnom prostredí a s ochotnou obsluhou i dobrými službami.